Pri výbere našich tém a hostí máme väčšinou jasno. Hľadáme niekoho, kto je odborne podkutý a ovláda teóriu, no zároveň to má takpovediac odžité praxou. Pri téme technológií to nebolo inak. Pozvali sme si totiž ženu, ktorá technológiami žije celú svoju kariéru a jej najväčšou vášňou je vzdelávanie detí a dospelých v oblasti digitálnych zručností. Okrem toho riadi rozvoj a vzdelávanie viac než 200 zamestnancov herného štúdia Pixel Federation, ktoré spoluzaložila a technológie jej nedajú pokoj ani doma pri troch deťoch vo veku medzi 12 a 6 rokov. Našou hosťkou bola Lucia Šicková.
Technológie a náš vzťah k nim je niečo veľmi nové, dynamické a mení sa doslova zo dňa na deň. Sociálne siete ešte pred pár rokmi nikto nepokladal za hrozbu, no dnes sú čoraz hlasnejšie počuť hlasy tých, ktorí nás varujú pred ich škodlivými vplyvmi. Sú technológie horšie ako cigarety? Vyvolávajú závislosť, menia naše zvyky, sociálne väzby, nahliadanie na svet? Ak by si niekto prehral film z tejto doby, bol by soundtrackom zvuk notifikácie na Instagrame?
Ani my dospelí zatiaľ nemáme dokonalé nástroje na zvládanie digitálneho sveta, o to ťažšie je nájsť efektívne nástroje a hranice pre svet našich detí. Hra sama o sebe je niečo prirodzené, niečo, čo má jasný systém a pravidlá a učí nás kreativite. Chyba nie je niečo zlé, naopak, chyba pri hre je len priestor na zlepšenie a ďalší pokus.
S technológiami mám podobné pravidlá ako s cukrom.
Lucia Šicková
Ak do toho však zamotáme digitálne technológie, z hier sa stáva svet, z ktorého sa ťažko odtrhnúť. Lucia sama hovorí, že pri prvom synovi boli smartfóny niečo relatívne nové a až postupne si začala všímať to, aké obrovské lákadlo to pre jej malého syna bolo. Zatiaľ čo my sme vyrastali s rozprávkami, ktoré trvali desať minút a bol koniec, dnes deti dostávajú ponuku nekonečného obsahu na Youtube. Skončí jedno video a algoritmus ponúkne ďalších desať, ktoré sú ešte lákavejšie a zaujímavejšie. Deti ešte nemajú nástroje, aby boli schopné povedať nie.
Preto je dôležitá rola rodiča, ktorý jednak musí stanoviť časové obmedzenie a zároveň by mal byť kurátorom obsahu. V Luciinom prípade nás zaujal hlavne jej nápad s časovačom v podobe látkového autíčka, na ktorom boli tri menšie autíčka. Ako postupne autíčka parkovali, čas s technológiou pre dieťa vypršal. Výhodou podľa Lucky bolo, že v porovnaní s budíkom si dieťa postupne začalo uvedomovať, že sa čas kráti a mohlo sa tak pripraviť na to, že čoskoro bude musieť tablet odložiť. A postupne, ako deti rástli, prešli na koncept času.
Ja som kurátorkou obsahu, ktorý deti konzumujú.
Lucia Šicková
Počas rozhovoru s Luckou sme sa dotkli mnohých tém, napríklad aj sledovania digitálneho obsahu pri jedle. Samozrejme je to pohodlné a dieťa často aspoň niečo zje. Na druhej strane však okresávame spoločenský rozmer spoločného jedenia, dieťa je rozptýlené, takže nevníma jedlo, chuť, nasýtenie. Navyše, jedného dňa nás to ako rodičov doženie a dieťa budeme musieť od tabletu odnaučiť. Ani tu nie sú na mieste súdy, ale aj v tomto prípade platí, že pravidlá pre technológie a ich dodržiavanie niekedy nemusí byť práve pohodlné. Skôr naopak, aj my sa občas chceme v pokoji najesť alebo mať ticho v aute pri ceste k starkým. Je preto dôležité uvedomiť si, že zdravý vzťah detí k technológiám je predovšetkým ťažká, dlhodobá a konzistentná práca rodiča.
V rozhovore sme sa dotkli mnohých ďalších tém, napríklad riešenia konfliktov, rituálov, ktoré Šickovci ako rodina majú, ale aj toho, ako deti čo najviac učiť samostatnosti. Prebrali sme aj zdroje, z ktorých môžu rodičia čerpať online obsah pre svoje ratolesti. Ich kompletný zoznam nám Lucka nazdieľala a nájsť sa dá na tomto linku.
Ak vás zaujíma, čo ďalšie odznelo v rozhovore s Luciou, môžete si ho vypočuť na Spotify, Apple podcastoch, na ďalších streamovacích platformách alebo tu u nás na webe.
Vaša Daška & Adel
